Manila, 10. máj 2017

Téma rozšírenia obligatórnej mediácie rezonuje  v Rakúsku, a je tendencia jej rozšírenia mimo doterajších  dvoch prípadoch: v oblasti zamestnávania zdravotne postihnutých a v oblasti skončenia učebného pomeru. V prípade ochrany pred diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia na pracovisku, musia obidve strany, teda zamestnávateľ aj zamestnanec začať svoj konflikt pred externým, registrovaným mediátorom. Náklady na mediáciu so zdravotne postihnutými osobami hradí zo svojho rozpočtu Spolkový sociálny úrad a  dnes sa ročne v Rakúsku rieši okolo 1 000 prípadov zdravotne postihnutých pracovníkov k vyriešeniu ktorých je potrebných cca 5 hodín mediácie. Druhým prípadom obligatórnosti v rakúskej mediácii je skončenie učebného pomeru v prvom a druhom roku učňovského vzdelávania, ktoré je obligatórne pre majstra a fakultatívne pre učňa a jeho cieľom je využitie všetkých možností na zachovanie učňovského pomeru. Naznačený systém mediácie poukazuje na mnohé špecifiká. V prvom rade je to prelomenie jednej z kľúčových zásad mediácie, ktorou je dobrovoľnosť, v prípade učňovskej mediácie dokonca len na strane majstra. Výhodou a akýmsi ústretovým krokom voči vzťahovej turbulencii spôsobenej pubertálnym vekom učňov, je rýchlosť a dočasnosť riešenia. Druhým zaujímavým momentom je pozícia zamestnávateľa po vyčerpaní všetkých možností obligatórnej mediácie. V prípade, že napriek tomu nebola dosiahnutá dohoda, môže zamestnávateľ učebný pomer bez akýchkoľvek obmedzení okamžite ukončiť bez možností opravných prostriedkov zo strany učňa.