Predškolská mediácia

…. človek sa počas svojho života stretáva s rôznymi problémami v podobe konfliktov a nedorozumení. Výnimkou nie je ani obdobie detstva, v ktorom môže dôjsť k detským názorovým rozdielom a prípadným konfliktom či už v materskej škôlke alebo škole.

Deti zaobchádzajú s konfliktami veľmi rôzne. Niektoré majú strach z vyjadrenia názoru a hneď sa stiahnu, iné zase vidia v protistrane okamžite súpera alebo nepriateľa a začnú svoj konflikt stupňovať a niekedy prejde aj do fyzického útoku. Na konci je väčšinou jeden porazený a jeden víťaz….

Tento krátky všeobecný pohľad je jeden z mnoho ďalších, s ktorými som sa počas mojej učiteľskej praxe stretla a stretávam. Zároveň je to dôvod /aj mnoho iných/ prečo som sa rozhodla stať mediátorom, venovať sa mediácii a uplatniť sa prevažne v peer-mediácii.

Na svet prichádzame ako nekonfliktní ale postupne rastieme, začneme sa stretávať s prvými konfliktami, ktoré musíme riešiť už v útlom veku.

Prvé konfrontácie sú na pieskovisku, kedy si vezmeme kýblik ležiaci bez povšimnutia v piesku, zrazu pribehne druhé dieťa vezme nám ho. Väčšina rodičov odtrhne deti od seba a každé ide iným smerom. Jedno plače, druhé smutne pozerá alebo obidve kričia a protestujú, že ho chcú.

Aj v tomto veku môžu rodičia alebo učitelia deti oboznamovať s prvými prvkami a krokmi ako sa ku konfliktu postaviť ako s ním zaobchádzať a ako v ňom postupovať. V predškolskej príprave sa deti môžu naučiť základné techniky mediácie.V dnešnej uponáhľanej dobe vidím takmer každý deň ľahostajný postoj a podceňovanie významu venovať malý moment deťom a ukázať im alebo naučiť ich ako zvládať takéto situácie.

Neskôr keď idú do predškolských zariadení, väčšinu rodičov zaujíma či sa tam učí jazyk, či vie dieťa pri nástupe do školy čítať, počítať, písať prvé písmená, koľko planét zo slnečnej sústavy pozná dieťa ale nikomu neprekáža, že nemá dostatočné praktické zručnosti v sociálnom prostredí ako je vedieť vyriešiť konflikt, do ktorého sa dostane. Neriešenie a odignorovanie konfliktu môže o pár rokov vyústiť do vážnejších situácií ako je šikana, ktorej zárodky sa objavujú už v predškolských zariadeniach a nevenuje sa im dostatočná pozornosť, považujú sa za detské doberanie alebo sa zamieňajú s inými aktivitami detí.

Neriešenie konfliktov, prípadne nezručnosť vedieť im nepredchádza správnym prístupom môže viesť k vážnym problémom. Začíname sa nimi zaoberať až vo chvíli keď sú takmer neriešiteľné, obmedzujú nám alebo znemožňujú ďalšie fungovanie v bežnom živote v školách či už je to problém medzi spolužiakmi, kyber šikana, konflikt z rasových dôvodov, prípadne spor medzi učiteľom žiakom, učiteľom a rodičom a iné…..

Tento stručný prehľad s prvými skúsenosti malého človeka s konfliktami som uviedla ako príklad preto, že už toto obdobie človeka považujem za dôležité, aby sa deti naučili základom ako zvládať túto novú kultúru konfliktov, ktorá môže mať v neskorších rokoch význam a veľký vplyv na ich život a ich okolie.

So školským prostredím a deťmi súvisia aj ďalšie dve oblasti mediácie, v ktorej by som rada využila svoje vedomosti a osobné skúsenosti ako učiteľ, matka, rodič a zamestnávateľ – a to v pracovnej a rodinnej mediácii.

Ako sekundárny výsledok svojej mediačnej praxe by som rada videla aj kúsok edukačného vplyvu, ktorý by si odniesli účastníci mediácie /či už veľkí alebo malí/ do budúcna a riešenie sporu mediáciou zanechalo v nich len pozitívny ohlas a dôveru v ňu.

Mgr. Jana Grossmanová, mediátor MS SR ev. č. 1706, jana.grossmanovs@gmail.com