Korene konciliácie sú ťažko dopátrateľné. Zmierovatelia existovali pravdepodobne už v starej Indii, Číne, ale i medzi severoamerickými indiánmi, či v afrických kmeňoch. Ako pojem sa začala udomácňovať a čiastočne inštitucionalizovať koncom 19. a začiatkom 20. storočia najmä v Severnej Amerike, západnej Európe, ale i v Japonsku. V istej podobe ju  poznáme i z prostredia sicílskej mafie 30.-tych rokov. Jej súčasťou boli tzv. consigliere, teda poradca a pravá ruka dona  – hlavy rodiny. Consigliere bol jeho najlepší priateľ, dôverník a najbližší spolupracovník, ktorý často požíval vyššiu dôveru ako jeho vlastné deti.  K jeho úlohám patrilo okrem iného i zmierovanie v prípade vojen medzi rodinami a klanmi. Zaujímavosťou je, že consigliere sa mohol stať iba Sicílčan, pretože iba tí sú vraj na takúto pozíciu dostatočne prefíkaní.  Výnimkou bol snáď len Tom Hagen s nemecko-írskymi koreňmi z legendárneho filmu Krstný otec J. V súčasnosti je konciliácia vo väčšej miere využívaná v Japonsku, anglo-fónnych krajinách a v Škandinávii (najmä Fínsko).

Konciliácia má mnoho spoločných prvkov s mediáciou a spolu negociáciou a arbitrážou sú súčasťou alternatívneho riešenia sporov (ADR). Na rozdiel od mediácie však konciliátor v procese nevystupuje ako nestranný sprostredkovateľ, ale ako aktívny zmierovateľ. Konciliátor sa okrem dohľadu nad procesom, podmienkami, či komunikáciou aktívne zapája do vyjednávania a v istom okamihu navrhuje riešenie. S takýmto riešením sporiaci sa nemusia súhlasiť a v takom prípade pokračuje proces ďalšou diskusiou, vyjednávaním, až kým niektorá zo strán, alebo konciliátor nepredložia návrh prijateľný pre obe sporiace sa strany. Navyše na rozdiel od mediátora, koncilátorom môže byť v podstate každý kto disponuje dostatočnými sociálnymi kompetenciami, komunikačnými zručnosťami a schopnosťou nachádzať pozitívne riešenia aj v zdanlivo neriešiteľných situáciách.  Konciliácia sa neriadi zákonom tak ako mediácia, je preto ešte menej formálna, menej administratívne náročná a preto rýchlejšia a mnohokrát efektívnejšia.  Daňou za túto procesnú jednoduchosť je nižšia formálna kvalita dohody a tým aj jej nižší status.  Uplatnenie preto nachádza skôr v prvých fázach kolíznych interakcií tj. v kolíziách a konfliktoch ako v sporoch.

Mgr. Michal Révay, mediátor MS SR ev. č. 1301, michal.revay@gmail.com