Kultúra školy a jej vplyv na začlenenie programu rovesníckej mediácie

 „Myslím si, že rovesnícka mediácia mi zmenila pohľad na konflikty úplne od základov. Všímam si postoje, drobnosti, ktoré by som inak prehliadol, pri situáciach viem reagovať presnejšie a myslím si, že dokážem daný problém vyriešiť, alebo sa o to aspoň snažím.“

Filip Sivčák, rovesnícky mediátor, stredoškolák, 2017

Vstup ľudí do akýchkoľvek tímov a ich zotrvanie v nich ovplyvňuje vzájomne korektná komunikácia, ktorá je nepísanou zmluvou dôvery a spolupráce. Týka sa to aj programu mediácie v školách. Proces prijímania nových modelov riešenia konfliktov nemusí byť vo všetkých školách rovnaký. Ovplyvňuje ju kultúra školy. Jej úroveň môže byť rôzna, od manipulatívnej až po zdieľané spolurozhodovanie (reálnu participáciu). Pri vytvorení modelu participácie ludí v tíme školy pre potreby rovesníckej mediácie sme sa čiastočne inšpirovali rebríčkom občianskej participácie Sherry R. Arnsteina (1969).

Na akej úrovni spolurozhodovania a spolupráce (žiak, učiteľ rodič) sa nachádza škola?

Z hľadiska kultúry školy a jej vnútornej klímy schopnej začleňovať mediáciu do škôl, možno očakávať rôzne úrovne.

Manipulatívna úroveň školy sleduje krátkodobé riešenia. Podstatné je to, čo sa vykáže v správe, v dokumentoch bez ohľadu na skutočný obsah a reálnu situáciu. Pedagógovia navonok predstierajú dobré medziľudské vzťahy, nekonfliktné prostredie a reprezentatívnu úroveň školských aktivít. Spory zdanlivo neexistujú. V pedagogickom tíme prevláda skupinkovanie, učitelia nemajú odvahu klásť otázky, názorové rozdiely, ktoré by prinášali alternatívne riešenia, sú prekážkou. V triedach vládne disciplína založená prevažne na autorite učiteľa. Účasť žiaka na procese rozhodovania, riadenia skupinovej dynamiky neexistuje, resp. je odmietaná. Najzávažnejším symptómom zlej atmosféry sú stupňujúce sa emocionálne výkyvy v náladách žiakov i učiteľov. V takomto prostredí začleňovanie programu rovesníckej mediácie môže byť náročné, bariéry sa začnú objavovať veľmi skoro, spočívajú v odmietaní rôznorodosti názorov a v spochybňovaní schopnosti žiakov dospelými zmierňovať napätie v triede. V pedagogickom zbore sa prejavuje ľahostajnosť voči potrebe zmeny prístupu k riešeniu konfliktov nielen medzi deťmi, ale aj medzi kolegami.

Dekoratívne správanie je súčasťou takej kultúry školy, ktorá dáva veľký priestor štylizácii. Spokojné a úspešné deti tvoria fiktívny obraz dokonalej spolupráce, ktorá je v skutočnosti dekoráciou udržujúcou dobré meno školy. Ide o formálne nastavenie pravidiel pre potreby publicity školy v trhovom prostredí. Škole však chýba reálny priestor na aktívnu spoluúčasť a spolurozhodovanie aj s participáciou žiakov, vrátane žiackej školskej rady alebo skupiny rovesníckych mediátorov. Prevláda tendencia vyberať k aktivitám šikovných a menej problémových žiakov, bez ohľadu na reálnu schopnosť ich „sieťovania“ v tíme. Pri začleňovaní programu rovesníckej mediácie sa v takomto prostredí častejšie stretneme s obrannými mechanizmami, ktoré používa pedagogický zbor v snahe tlmiť aktivity žiakov, napr. vytesnenia situácie pri nespracovaných zážitkoch, vlastnej projekcie, alebo generalizácii vyjadrení.

Dodatočné informovanie – Učitelia vyberú obsah a aktívni žiaci s ním zväčša súhlasia, realizujú aktivity, publikujú informácie v školských časopisoch, spracujú ich pre potreby školského rozhlasu. V prípade pedagógov koordinátor a spriatelení učitelia rozhodnú, vymyslia aktivity, potom informujú ostatných a určia im úlohy. V praxi dodatočné informovanie o riešeniach prináša skupinkovanie v tímoch, potláčanie schopnosti submisívnejších detí vyjadrovať sa k aktuálnym témam. Prejavuje sa to aj v tíme rovesníckych mediátorov. Tí aktívnejší sú v pozícii lídrov určujúcich vízie a smerovanie, majú potrebu realizovať nápady a ostatných len informujú o určených úlohách. Časť detí ostáva v pasívnej polohe aj pri zvládaní konfliktných situácií. Aktívnejší žiaci sa častejšie vyjadrujú v zmysle, že „všetko musia riešiť oni“, „že riešenie je vždy len na nich“.

Pri tejto úrovni kultúry školy je vhodné, aby popri skupine rovesníckych mediátorov, ktorí reálne plnia úlohu zmierovacích článkov v tíme, fungovala aj žiacka školská rada, kde majú žiacki lídri príležitosť ponúkať vízie a tvoriť ich. Do pozície rovesníckych mediátorovodporúčame vyberať takých žiakov, ktorí vedia od týchto ambícií ustúpiť a stávajú sa tými, ktorí sprostredkúvajú príležitosť komunikovať o dôležitých triednych témach čo najširšej skupine detí a súčasne pri riešení drobných konfliktov medzi dvoma spolužiakmi dokážu byť v úlohe tých, ktorí diskusie usmerňujú a obrusujú hrany spornej komunikácie.

Spolurozhodovanie – Ide o proces, na ktorom sa významným spôsobom podieľajú aj učitelia, prípadne rodičia aj žiaci. Podstatou tejto úrovne je rozhodovanie na základe spoluúčasti členov tímu. Väčšina rozhodnutí je prijímaná konsenzom, dohodou. Priority sa stanovujú po vzájomnej diskusii. Význam konzultovanej a informovanej participácie spočíva v spoločných debatách manažmentu školy s učiteľmi a triedneho učiteľa so žiakmi. V prípade triedneho kolektívu triedny učiteľ vyberá obsah, žiaci súhlasia, ale môžu rozhodnúť o procese napĺňania obsahu v rámci konzultovaného spolurozhodovania. Úlohy sa delegujú a zodpovednosť je rozdelená.

Zdieľané spolurozhodovanie je najvyššou formou participácie. Môže prebiehať na rôznych úrovniach v závislosti od obsahu vzdelávania, výchovy. Líder školy, ale aj neformálny líder rovesníckych mediátorov udržuje atmosféru v konštruktívnej rovine diskusie a usmerňuje jej priebeh. Konfliktom sa škola nevyhýba, nevníma ich negatívne v demokratickom prostredí, ale snaží sa ich brať ako výzvu a schopnosť vzájomne si porozumieť. Rovesnícky mediátor vťahuje do diskusie aj submisívnejšie osoby v triednom tíme, vyvažuje rôzne názory, necháva ich zaznieť, hľadá rôzne uhly pohľadu. Učitelia chápu význam vzájomnej podpory, poznajú význam konfliktov a konštruktívnych názorových debát. Otázky sú vítané. Atmosféra dôvery je samozrejmosťou.

Vstup ľudí do akýchkoľvek tímov a ich zotrvanie v nich ovplyvňuje vzájomne korektná komunikácia, ktorá je nepísanou zmluvou dôvery a spolupráce. Týka sa to aj programu mediácie v školách. Rozdielne podmienky škôl si vyžadujú skúseného mediátora s citom pre riadenie zmien, ktorý pomôže cieľovej skupine pomenovať prekážky a prijímať nové výzvy.

Téma je súčasťou pripravovanej publikácie autorky D. Bieleszovej – Školská a rovesnícka mediácia – riešenie konfliktov v školách a školských zariadeniach (vydavateľstvo Wolters Kluwer, s.r.o).

Mgr. Dušana Bieleszová, mediátor MS SR ev. č. 364, bieleszova@gmail.com