Spotrebiteľskému právu som sa v minulosti aktívne venoval z pozície zamestnanca kontrolného orgánu. Domnievam sa, že mám dostatočný právny základ pre komplexné pochopenie problematiky riešenia spotrebiteľských sporov v rámci mediácie.
Súčasné nastavenie spotrebiteľských práv, v súlade s pravidlami Európskej únie, dáva spotrebiteľovi výsostné postavenie, pričom predajcovia a poskytovatelia služieb ťahajú za kratší koniec.
Nastavenie týchto pravidiel vychádza zo všeobecného (a väčšinou správneho) predpokladu, že spotrebiteľ je tá slabšia zmluvná strana. Podnikatelia preto musia vopred nastaviť procesy a právne dokumenty tak, aby boli v súlade s legislatívou na ochranu spotrebiteľa. Inak sa v prípade súdneho sporu vystavujú prakticky istej prehre a v neposlednom rade im hrozí pokuta zo strany kontrolných orgánov.
Len nedávno Ústavný súd SR dal malú spiatočku ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa doteraz prikazoval sudcom, ako nestrannej autorite, presadzovať práva spotrebiteľa (z úradnej povinnosti musel prihliadnuť na premlčanie nárokov podnikateľov). Ústavný súd sa vyslovil, že ochrana spotrebiteľa má síce svoje odôvodnené miesto, ale ústava garantuje spravodlivý súdny proces každému.
A proces nebude spravodlivý, pokiaľ má sudca suplovať úlohu právneho zástupcu spotrebiteľa. Spotrebiteľ má v rámci súdneho procesu rovnaké postavenie ako jeho protistrana a má možnosti pre vyrovnanie síl v súdnom procese, ako napríklad zastupovanie občianskymi združeniami na ochranu spotrebiteľa alebo nárok na bezplatnú právnu pomoc zo strany Centra právnej pomoci.
Považujem za veľký mínus zákona o mediácii, že aj tu dostáva spotrebiteľ prioritnejšie postavenie oproti druhej strane sporu v rámci mediačného konania, najmä čo sa týka limitácie znášania nákladov mediácie a spôsobu účtovania odmeny mediátora. Čo je najhoršie, tieto pravidlá účtovania sú na škodu najmä spotrebiteľovi, lebo väčšinou zmaria možnosť začať mediáciu.
Práve mediácia by mala byť tá najčistejšia forma riešenia sporov, s cieľom dosiahnuť dohodu vyhovujúcu všetkým stranám. A to bez ohľadu na to, či sa jedná o rozvádzajúcich sa manželov, o susedov, o náhradu škody spôsobenej trestným činom alebo o spotrebiteľský problém medzi dôchodcom a veľkým internetovým predajcom.
V praktickej rovine, pokiaľ podnikateľa osloví či už spotrebiteľ alebo mediátor a požiada ho o účasť na mediačnom konaní, podnikateľ väčšinou neprivolí. Nevidí dôvod, aby okrem straty času, znášal aj takmer všetky náklady na mediáciu. Veľa podnikateľov verí v správnosť svojich postupov a až dodatočne si uvedomí, že mediácia mohla byť pre neho lacnejším a rýchlejším spôsobom vysporiadania sa so spotrebiteľským problémom.
Pozrime sa na to zo strany spotrebiteľa. Bez ohľadu na reálne právne posúdenie prípadu, ak sa spotrebiteľ domnieva, že mu bolo ukrivdené, začne konať. Ak predajca odmietne mediáciu, spotrebiteľ sa môže obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu ako orgán dozoru, na spotrebiteľské centrum, ktoré ho bude zastupovať v súdnom konaní alebo na iný subjekt alternatívneho riešenie spotrebiteľských sporov (podľa zákona č. 391/2015 Z. z.).
V tomto momente už podnikateľ je povinný spolupracovať, začnú mu vznikať časové a finančné náklady a čo je najpodstatnejšie, stráca na dobrom obchodnom mene. Nehovoriac o možnej pokute, o trovách súdneho konania a zverejňovaní súdnych rozhodnutí a rozhodnutí o uložení pokuty.
Je výzvou pre mediátorov prezentovať mediáciu podnikateľom vo svetle jej výhod a vplyvu na obchodné meno a v neposlednom rade na úsporu nákladov a času. Z vlastných skúseností viem, že existuje malé množstvo podnikateľov, ktorí dbajú na systematické budovanie obchodného mena, pričom volia kvalitu pred kvantitou. A mediácia je efektívny nástroj, ktorý túto snahu podporuje.
V rámci maloobchodného predaja spotrebiteľom prestáva byť prvoradou konkurenčnou výhodou cena, ale orientácia sa uberá aj smerom k servisu pre spotrebiteľov a ku kvalitatívnemu nastaveniu procesov riešenia spotrebiteľských problémov.
Mojím názorom je, že mediácia spotrebiteľských sporov má miesto v podnikateľskom prostredí, ale iba pre malý okruh podnikateľov, ktorí zapracujú tento spôsob riešenia problémov do svojich procesov a využijú ju ako konkurenčnú výhodu pre budovanie silného obchodného mena.
JUDr. Martin Biskupič, mediátor MS SR ev. č. 1811, mediator@martinbiskupic.sk