Dňa 5.4.2017 sa pre mňa vydaním osvedčenia o zápise do zoznamu mediátorov oficiálne začala moja kariéra mediátora. Absolvoval som odbornú prípravu, ako jeden z prvých, ktorý začali podľa nového zákona s počtom hodín 200, a po splnení testu a ústnej skúšky som dostal zelenú.
Mediácia je segment , ktorý na Slovensku nie je rozšírený ako inde vo svete. Ľudia sú voči mediácii nedôverčivý, a to som zistil ani nie po mesiaci mojej „praxe“. Systém , ktorý je primárne nastavený na riešenie sporov formou súdnych procesov či iných autoritatívnych orgánov, sa v súčasnosti mení len veľmi ťažko. Súdnictvo je rigidné, neobratné a súdy ako také zahltené a personálne podhodnotené. To samozrejme prispieva k celkovej nedôvere spoločnosti voči inštitúciám, a bohužiaľ aj voči samotnej mediácií.
Mediácia však môže situáciu ľuďom majúcim konflikty a spory výrazne uľahčiť život. Problém mediácie však nespočíva v jej neodbornosti, ale v tom, že štát ako garant spravodlivosti túto metódu nepresadzuje. Mediátori sú odkázaný na samostatnú „reklamu“ svojej profesie. Nájde na pár sudcov, ktorí mediáciu preferujú a vedia, že v konečnom dôsledku môže byť pre obe strany výhodná, ale tých je zatiaľ málo. Primárne sa všetko rieši autoritatívne. Toto je najväčší problém mediácie, že nemá „reklamu“ , o ktorú by sa mohla a mala oprieť. Máme síce zákon , ktorý Vám presne definuje, kto je mediátor, čo sú jeho povinnosti a práva, ale už nedefinuje, kde a ako má mediátor svojich klientov osloviť. Z toho vyplýva , že každý mediátor si to pojme podľa seba. Na tom nie je nič zlé, kreativite sa medze nekladú, obzvlášť pokiaľ ide o podnikanie, ktorým mediácia podľa zákona je.
Avšak nebolo by účelnejšie vynaložiť peniaze na celoplošnú štátnu reklamu? Nemal by štát mediáciu propagovať aby neplatil odškodné za súdne prieťahy? Táto otázka nie je na nás mediátorov, ale na kompetentných.
Ja osobne s mediáciou len začínam, a už počas odbornej prípravy som zistil, že zákon nie je dokonalý. Hlavne jeho interpretovateľnosť je veľmi široká. Zákon je základ tejto profesie, ten musí nastaviť pravidlá. Ak nie sú jasne a vecne definované, tak si ich každý mediátor vyloží po svojom. Potom už je na mieste len otázka či správne.
Výhody samotnej mediácie sú nespochybniteľné. V tomto ja osobne ako mediátor problém nevidím. Ten je v spoločnosti, ktorá zatiaľ v širokom spektre nenašla snahu riešiť všetky svoje mediovateľné konflikty práve mediáciou. Považujem sa za novú generáciu mediátorov. Práve mediátori podnikajú v oblasti, v ktorej má štát monopol. V oblasti riešenia sporov. Poďme to zmeniť, nedajme nikomu moc rozhodovať o našich konfliktoch a sporoch. Riešme si ich sami alternatívne.
Toto je cesta , ktorú v spoločnosti treba nastúpiť. Vzdelávanie , prednášky, semináre a to všetko už od malých detí. Iba tak do povedomia dostaneme niečo tak sofistikované ako je MEDIÁCIA.
JUDr. Juraj Pandi, mediátor MS SR ev. č. 1699, j.pandi@centrum.sk