Témou začiatku septembra býva tradične škola  a  vzdelávanie, my mediátori, jej  samozrejme pridávame iný – náš rozmer… Prostredie školy, kolektívy  mladých ľudí s mimoriadne citlivou optikou vnímania problémov , je totiž často učebnicovým príkladom  generovania rôznych druhov konfliktov. Počínajúc  intrapersonálnym, teda vnútorným, osobným konfliktom jednotlivca, ktorý môže, ale nemusí prerásť do  klasického interpersonálneho, ale v neskoršej fáze aj skupinového, či medziskupinového konfliktu. Kolektív mladých ľudí sa tak stane bojiskom, či arénou,  a štúdium, lepšie povedané koncentrácia na štúdium ide bokom. Nehovoriac o výsostne individuálnej  reakcii jednotlivca na konfliktnú záťaž, od bežnej až po extrémnu. Nie každý mladý človek je totiž  schopný riešiť konflikt tzv. spontánnou remisiou, teda z vlastných rezerv, skôr bude potrebovať pomoc z vonkajšieho prostredia. Jednou z nich je „peer“ , alebo rovesnícka mediácia, ktorú koncom minulého roku začali po skúsenostiach z Veľkej Británie napĺňať pozoruhodným obsahom odborníci v severských krajinách.

Naposledy  som mal možnosť sa osobne oboznámiť s jej zásadami  v rámci  projektu  Viderglende Skole v nórskom Trondheime. Mechanizmus je asi nasledovný a v podstate s malými nuansami funguje na tisíckach základných i stredných škôl vo Švédsku, Dánsku, Nórsku, Fínsku, Islande, ale napríklad aj na Faerských ostrovoch či Grónsku: Na začiatku každého školského roku sa v škole vyhlási akési výberové konanie na mediátorov z radov študentov, ich počet závisí od počtu žiakov a študentov na konkrétnej škole. Možnosť prihlásiť sa majú iniciatívne samotní adepti, ale môžu ich nominovať nielen  skupiny študentov, ale aj  pedagógovia.  Výberové konanie prebieha v réžii  študentov, ktorí si na tento účel každoročne vytvoria komisiu zloženú zo zástupcov jednotlivých ročníkov, resp. samotných tried. Na niektorých školách napr. vo Fínsku majú školy stály mediačný výbor, ktorý toto výberové konanie organizuje, ale zároveň zodpovedá za hladký priebeh mediačných konaní na škole a rieši sťažnosti na mediátorov. Úspešní uchádzači o mediačné posty na školách  následne absolvujú odborné školenia  a tréningy, čím sa stávajú aktívnymi mediátormi konkrétnej školy. V priestoroch školy je zriadená mediačná miestnosť,  v ktorej  za okrúhlym stolom prebiehajú mediačné konania. Jej súčasťou je aj archív mediačných dohôd a mediačných zápisníc, na stenách sú zavesené fotografie všetkých pôsobiacich mediátorov v histórii školy a zarámované kľúčové zásady mediačného procesu, medzi ktoré patrí, podobne ako v „dospeláckej“ mediácii o.i.  ústretovosť, dôvernosť, rovnoprávnosť účastníkov, dobrovoľnosť, či participatívnosť. Niektoré mediačné kauzy sú  ostro sledované celou školou a ich výsledky sa mimoriadne podieľajú na formovaní školskej verejnej mienky i rodiaceho sa právneho vedomia. Počas mojej návštevy, napríklad  školskí mediátori riešili disciplinárny  priestupok dvoch mladých futbalistov istého helsinského klubu na školskom poznávacom zájazde v Estónsku. Ako mi povedal kolega mediátor Dag Hareide, aj vďaka  rovesníckej mediácii  sa rapídne znížila šikana medzi žiakmi a poklesli aj disciplinárne postihy voči žiakom. Za  ešte väčší prínos však považuje skutočnosť, že sa mladí ľudia  doslova od školských lavíc učia nesilovému a nekonfrontačnému riešeniu problémov, ktoré spočíva v empatii a hľadaní obojstranne výhodných riešení.

S nostalgiou, ale aj ako jednu z aktuálnych výziev pre SIMARS do budúcnosti v tejto súvislosti spomínam na projekt „ Propagácia mediácie v civilných veciach pre odbornú a laickú verejnosť “ financovaného zo zdrojov EU v rámci ktorého slovenskí mediátori navštívili  24 stredných  a 12 vysokých škôl, na jednotlivých prednáškach sa zúčastnilo vyše 2 tisíc študentov. Celkové hodnotenie projektu bolo zvlášť kladne hodnotené v sekcii stredných škôl, prekvapil záujem nielen zo strany študentov, ale aj samotných pedagógov. Na odporúčanie odborov školstva VÚC boli na prednášky prednostne vyberaní žiaci humanitného zamerania z končiacich ročníkov, pre ktorých to bola  zároveň príprava na prijímacie pohovory (možný okruh otázok) na právo, psychológiu, sociológiu a pod. Samotní pedagógovia, ktorí vyučujú Náuku o spoločnosti (NOS) konštatovali, že problematiku mediácie by bolo vhodné zaradiť do učebných osnov pre 3. a 4. ročníky a venovať jej primeraný priestor v rámci vyučovacieho procesu. Vedenie škôl i zástupcovia študentských parlamentov by zasa privítali bližšie informácie práve o rovesníckej mediácii a možnosti jej implementácie na podmienky stredných škôl. Ideálne by možno bolo podporiť systém rovesníckej mediácie na vybranej strednej škole v rámci SR, nad ktorou by si zobrali patronát profesionálni mediátori a tieto skúsenosti by sa mohli aplikovať v podmienkach ďalších stredných škôl.

Ambíciou SIMARS-u je vytvoriť platformu mediátorov, ktorí sa budú aktívne venovať rovesníckej a školskej mediácii a spoločne pripraviť pilotné projekty v rámci škôl rôznych stupňov y typov v rámci celého Slovenska.

JUDr. František Kutlík, mediátor MS SR ev. č. 14,  kutlik@simars.sk