Ako mediátorka pracujem od roku 2012. Pracovala som na notárstve, mám skúsenosti s prácou s realitami a v stavebníctve. Najčastejšie riešim majetkové konflikty týkajúce sa nehnuteľností, najmä vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, podielového spoluvlastníctva a susedské a iné majetkové spory, ale aj prípady z obchodnej a pracovno-právnej oblasti a  rodinné, u ktorých sú najväčšie problémy týkajúce sa starostlivosti o deti. Záber je veľmi široký, preto som toho názoru, že mediátor by sa mal špecializovať a veci, na ktoré si netrúfa poslať radšej kolegovi, ktorý má v danej oblasti skúsenosti. Preto častejšie spory z pracovnoprávnej oblasti odkazujem na kolegyňu, ktorá sa vyzná v pracovnom práve.

Povolanie mediátora vyžaduje neustále vzdelávanie, chýba mi však dostatočná kvalita vzdelávacích seminárov. Niektorí lektori nie sú dostatočne zdatní v školenej oblasti, nevedia odpovedať na odborné otázky, sú to teoretici bez praktických skúseností. Kvalita seminárov je väčšinou priemerná, žiaľ som bola na niektorých seminároch, kde úroveň prednášky nezodpovedala úrovni vzdelania a skúsenosti účastníkov, ktorých lektor školil. Nedávno sme mali seminár, ktorého obsahom bolo niečo iné, než vyplývalo z jeho názvu a jeho úroveň bola asi na úrovni školenia žiakov základnej školy. Samozrejme sú aj prednášky, kde prednášajú vysokokvalifikovaní odborníci, ktorí poskytujú potrebné vedomosti a posúvajú nás ďalej. Z tohto dôvodu si vedomosti dopĺňam ďalšími seminármi, organizovanými mimo povinného vzdelávania, je to však finančne náročnejšie. Je potrebné apelovať na organizátorov vzdelávacích seminárov, aby si dali záležať na výbere kvalitného lektora.

Posledná novela zákona o mediácii uľahčila mediátorovi a klientom spôsob začatia mediácie. Tým, že popri možnosti registrácie v notárskom centrálnom registri listín bola zavedená aj možnosť registrácie v knihe mediácií sa okrem ušetreného času šetria aj peniaze ľudí, keďže registrácia v knihe mediácií je bezplatná.

Čo sa týka samotného riešenia konfliktov, z vlastnej skúsenosti viem, že ak sa ľudia chcú dohodnúť, všetko sa dá riešiť. Ak prídu sporové strany, alebo jedna zo strán s tým, že potrebujú vyriešiť problém, ktorý v skutočnosti vyriešiť chcú, tak sa ten problém vyrieši. Ale ak sa ukáže, že vyriešiť problém v skutočnosti nemajú záujem a že chcú iba robiť zle z rôznych dôvodov, hlavne z pomsty, ješitnosti, či dokonca zo zábavy ! , taký problém nemá riešenie. Prečo potom idú k mediátorovi ? Niekedy ich pošle súd a splnia si svoju povinnosť, niekedy hľadajú ďalšieho spojenca. Našťastie, väčšina ľudí má úprimný záujem konflikt vyriešiť a už to je polovičnou výhrou pre obidve strany. To, že má každý svoju pravdu, je fakt a ak si mediátor obe strany vypočuje, vidí, že väčšinou má pravdu každý z nich. Zo svojho pohľadu. Úlohou mediátora však nie je, aby dal niekomu za pravdu, ale aby možno pomohol zmeniť uhol pohľadu, aby každá zo strán sa skúsila na problém pozrieť inak, aby videla možnosti riešenia sporu. Stáva sa, že ľudia, ktorí prídu k mediátorovi sa vyrozprávať  a dostane sa im pochopenia, odídu s riešením, na ktoré si prídu sami. Niekedy dosiahnu svoje s ústupkami, niekedy dokonca dosiahnu viac a niekedy sa dohodnú na niečom inom než pôvodne chceli, lebo zistia, že je to lepšie. Mediácia je úžasná práve v tomto. Že tá možnosť dohody je naozaj široká a v jednom procese môžeme vyriešiť viacero vecí, čo pri súdnom spore nie je možné. Tam, kde súd vedie tri samostatné konania, v mediácii ich môžeme vyriešiť v rámci jedného procesu. Napríklad môžeme zároveň vyriešiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (k rodinnému domu), podielové spoluvlastníctvo (k pozemku pod domom) a výšku výživného.

JUDr. Antónia Mikulíková, mediátor MS SR ev. č. 610, mikulikova@gmail.com