Vážení kolegovia,

na názor kolegu JUDr. Pandiho chcem reagovať príkladom spolupráce úradov pri vzniknutom probléme, bohužiaľ mi z toho vyplynulo iba toľko, že práve úrady práce, soc. vecí a rodiny majú problém sami so sebou. Neuvádzam to na základe jednej skúsenosti, už v spomenutej reakcii na príspevok JUDr. Pandiho, ale na základe už asi štvrtej reakcii a zakaždým v inom okrese. Utvrdzuje ma to len v jednom, že je načase aby práce články sociálnej pomoci a podpory pracovali pre občanov ako pomoc a poradenský úrad v núdzi, a nie ako strašiak, ktorý im chce zobrať deti, príspevky v núdzi a mnohokrát sťažiť podmienky života miesto toho aby podmienky vytvárali.

Príklad podobný ako v príspevku, kde na základe udania začal jeden nemenovaný upsvar konanie voči matke, ktorá pustila svojho syna ráno do školy samého,(jednalo sa o žiaka druhého ročníka ZŠ).

Úrad sa okamžite prihlásil na miestne zisťovanie pomerov, kde vrámci návštevy domácnosti matky jej dôrazne zatrhol odchod samého dieťaťa do školy, pritom takých detí to tej istej školy chodilo 100. Matka reagovala tak, že požiadala práve ten úrad o príspevok na opatrovateľku za vodenie dieťaťa do školy, požiadala aby úrad práce zabezpečil dohľad mestskej polície na ostatné deti chodiace samé do školy, prípadne ak matka v súvislosti s tým, že príde o prácu z dôvodu, že musí nosiť dieťa do školy, dostala príspevok za stratu práce na základe rozhodnutia úradu. Nik sa jej viac neozval.

V tomto prípade som ako mediátor a ani ako osoba nijako nekonal, je to len známka toho, že úrady naozaj niekedy nepostupujú správne. Nedajbože, aby ich na to niekto upozornil a napomenul spôsobom :” Vážený úrad, tak toto naozaj nemôžete, na toto kompetencie nemáte!” A bez vydaného rozhodnutia!
Mnohokrát to začína podaním, kde pri vstupe k podateľni vás osloví zamestnankyňa úradu s otázkou čo im nesiem, či jej to ukážem, aký papier to mám v ruke, čo je na ňom a prečo vlastne som prišiel. Moja odpoveď typu – sú to citlivé údaje, ktoré sú určené len k číslu konania chodbovú pani prekvapia.

Je potrebné ešte veľa pracovať na agende mediátorstva, aby aj úrady chápali že nebojujeme, ale mediujeme.

Ing. Ondrej Kováč, mediátor MS SR ev. č. 1700, kovondro@gmail.com